Recenzia

Úvod

Kniha piatich kruhov je filozofická kniha, ktorá bola napísaná v 17. storočí legendárnim samurajom Mijamotom Musashim. Kniha je venovaná umeniu stratégie. V tejto knihe je napísané nielen o bitkách, ale aj o vojne, živote a iných otázkach. Je to zaujímavá kniha, pretože sa v nej odráža takmer celá japonská kultúra a ich filozofia života. On písal v metaforách a konceptoch, ktoré spájal s piatimi prvkami ako Zem, Voda, Oheň, Vzduch a Prázdnota.

Jadro

V knihe je päť "kruhov" okolo nich je založeny text a filozofia.

Zem - základy stratégie

toto je hlavná strategia. Musaši hovorí cez metafory, ktoré všade sam použival. Zem to je stabilita, fundumentálnosť a pevnosť. Ak človek chce mať zručnosť, musí vedieť základy, aby mohol dosiahnuť svoju disciplinu. Zem to je jasnosť myslenia a konania. Kto chce sa stať strategom musí byť spokojným a toto je hlavný základ.

Voda - flexibilita a prispôsobivosť

Zdôraznenie flexibility ako kľučovej kvality. Strateg nesmie byť strnulým, musí byť schopným prispôsobiť akýmkoľvek okolnostiam. To je zručnosť byť otvoreným pre nových nápadov

Oheň - odhodlanie a energia

Oheň symbolizuje silu, odhodlanie, a aktívne činy. Tu Musaši hovorí o energie, vdaka ktorej človek dosiahnuť cieľ, ale oheň je nebezpečný, a preto človek predtým musí mať základy strategie.

Vzduch - porozumenie a vnímanie

Vzduch je vnímanie, intuícia a schopnosť porozumieť svetu okolo nás. Musaši hovorí o tom ako dôležite mať strategickú intuiciu a zručnosť porozumieť situáciu v reálnom čase. To je časť o pozornosti, o tom ako spravne použivať toto v bytke a živote. Ešte Musaši často hovorí o meči ako o nástroji, ale meč v japonskej kulture je štyl života.

Prázdnota - filozofia a vnútorný svet

Musaši učí, že každý človek, ako aj master bojov, musí rozumieť nielen fizické princípy stratégie, ale ešte filozofickú prázdnotu, ktorá je základom pre slobody a vnútorného rastu. Prázdnota nielen absencia niečoho, ale to je priestor pre nekonečné možnosti, zmenu a slobodu. Tento stav, v ktorom človek oslobodí od pripútaností a ega, umožňuje mu konať s plným uvedomením a bez zbytočných myšlienok alebo túžob. Týmto spôsobom prázdnota sa stava záverečnou etapou na ceste sebazdokaľovania

Záver

Prázdnota v jeho filozofii pripomína budhistický koncept „šunjaty“ – stav, v ktorom sa človek oslobodí od všetkých vnútorných obmedzení a pripútaností, čo mu umožňuje byť v úplnej harmónii so sebou samým a svetom okolo neho. Takéto zakončenie nielen prehlbuje pochopenie ho filozofie, ale zároveň zdôrazňuje jej podobnosť s východnou múdrosťou, kde prázdnota nie je len fyzická alebo duchovná neprítomnosť, ale oslobodenie od všetkých zbytočných väzieb a ochota byť v harmónii so svetom.